Twin city journal (2008)​

Slovensko má svoju Edith Piaf: Alenu Čermákovú

Jej prvý album Šansóny a iné piesne krstili Hana Hegerová a František Tugendlieb. Kritici hovoria: „Je autentická, akoby práve prišla z ulice na pódium porozprávať príbehy zo života.“
Verejnosti je známa ako vyhľadávaná hlasová pedagogička, ktorá prevzala originálnu metódu techniky spevu od profesora Tugendlieba. Ako hlasová pedagogička pôsobila aj v prvých dvoch ročníkoch speváckej súťaže Superstar, súťažiacim pomáhala nielen pri skvalitňovaní speváckeho výkonu, ale často im dvíhala aj sebavedomie po niektorých výrokoch poroty.

V roku 2002 sa však zviditeľnila aj ako šansónová speváčka, keď vydala svoje prvé CD. Odvtedy vystupovala na niekoľkých koncertoch, výnimočných intímnou atmosférou, ktorú Alena vytvára práve tým, že je sama sebou a dokáže vo svojich piesňach, ale aj v osobnom príhovore, s nefalšovanou úprimnosťou poodhaliť vnútro.

Je povzbudzujúcim príkladom pre tých, ktorí, podobne ako ona, vyšli zo znevýhodneného rodinného prostredia, no napriek tomu nezostali uväznení vo svojich zraneniach, ale s chuťou sa zahryzli do života a statočne sa s ním boria dodnes. Alena má dnes úžasnú rodinu. Manžel Ivan, ktorý je, ako sama hovorí, tým najlepším, je zároveň aj jej najbližším spolupracovníkom – je  autorom hudby takmer všetkých jej piesní. Z ich vzťahu vyžaruje harmónia – stretnúť ich a posedieť si s nimi je veľmi príjemný zážitok.

O šansóne
S Alenou sa rozprávame o živote, umení, hudbe: „Dobrý šansón má základ v dobrom texte, na ktorý je napísaná dobrá hudba, tieto dve zložky musia byť ovenčené úprimným spevom, ktorý nemusí byt taký dokonalý v technike, ako vo výpovedi – pokiaľ by interpret mal zamrznute srdce, tak asi by nedokázal pretaviť na javisku ani výborný text s výbornou hudbou,“ hovorí presvedčivo slovenská šansonierka. V jej repertoári nechýbajú ani pesničky EdithPiaf… „Bola výnimočná, fantastická, famózna. Kto sa pokúšal spievať jej piesne, tak vie, čo to obnáša. Je mi blízka aj preto, že mám rada všetko, čo je úprimné, autentické, ja tomu hovorím, čo je od podlahy, to, čo súvisí so životom, prežitým v prostredí, ktoré nie je jednoduché. MarleneDietrich nebola veľká speváčka, ale dokázala dať obrovskú dušu do piesní. JulietteGreco je pre mňa miestami recitujúca speváčka, no má v prejave niečo zvláštne. Každá z nich skrýva v sebe niečo iné, čím fascinujú poslucháča. Myslím si, že ten, kto spieva dobré šansóny, nosí v sebe prirodzené kúzlo, ktorým oslovuje iných,“ hovorí o šansóne Alena.

Vystúpenia v Rakúsku
Alena Čermáková má za sebou niekoľko vystúpení v Rakúsku, v decembri opäť koncertuje v BadDeutsch-Altenburgu. Publikum u susedov ju príjemne prekvapilo: „Sála bola naplnená, už teraz je decembrový koncert vypredaný. Zažila som standingovation. Cítila som sa ako malé dieťa, ktoré veľmi prekvapene pozerá … Publikum prišlo na speváčku, ktorú nepoznali z televízie, ani z novín, prosto odnikadiaľ. Boli zvedaví, kto je Alena. Toto mi na Slovensku chýba, keď sa objavia málo známe alebo neznáme mená,  Slováci sa nejdú zo záujmu pozrieť, kto to je, musí im to natlačiť nejaká mediálna sféra: Vhoďte na toho alebo na toho.“

Nové CD bude niečím iné
Rozprávame sa aj o novom CD, ktoré má vyjsť v januári a bude opäť s textmi Stanislava Bellana, Petra Uličného, ScarlettČanakiovej: „Hudbu piesní tvorí výsadne môj manžel Ivan Čermák. Budú to zasa šansóny, skladby  vyberáme veľmi poctivo, dobrých poslucháčov máme aj vo svojich synoch, a tí hovoria, že CD bude niečím iné – budú to šansóny veľmi citlivé a krásne.“

Jednoduchá, ale pevná kotva
V jednej z piesní spieva Alena Keď máš kam ísť… Sme zvedaví „kam chodí“ šansonierka, hudobná pedagogička, ale aj režisérka po svoju inšpiráciu a ľudskú istotu: „Všetci prežívame v živote formu utrpenia a hľadáme cestu, ako z neho von. Myslela som si, že meditačné techniky, budhizmus, joga, ezoterika mi pomôžu. Ale vždy som prišla iba po samu seba. Po vlastné človečie ohraničenie. Nakoniec sa mi všetky cesty zbehli do dverí, ktoré vedú k Bohu a ku Kristovi. A v jednom z veršov v Biblii som našla aj dôvod, prečo spievam emotívne piesne: „Ak niekto plače, plač s ním, a ak sa niekto smeje, smej sa s ním.“ Chcem s ľuďmi spolucítiť ich životy. To považujem za prejav lásky. Kresťanstvo v našej kultúre je často chápané ako barlička, alebo nebodaj fanatizmus. Predsudky a nechcenie chápať. Keď som sa na tuto tému rozprávala s pánom Antonom Srholcom (poznámka redakcie: kňaz, časť svojho života prežil kvôli viere vo väzení, výrazná osobnosť slovenskej charity), ktorého obdivujem, hovoril mi, že je dobré, keď vieme, kam kráčame: „Alenka –  ale čo tí, ktorí sa rútia po diaľnici, ale nevedia, kde sa tá diaľnica konči?“ Takže chvalabohu, aj v živote aj v piesni viem, kam mám ísť, aby som trafila do správnych dverí…“

O chvíľu sú Vianoce
Pred nami sú najkrajšie sviatky roka, pýtame sa, čo znamenajú pre Alenu: „Smútok pri pohľade na konzum, ktorý ich ovláda. Obchody sú preplnené bláznivým naháňaním sa za darčekmi, rozhovormi o tom, čo sa bude variť a piecť, vytráca sa atmosféra a zmysel Vianoc, ich posolstvo: narodenia Ježiška. Ani mne sa nepodarilo s rodinou dostať do fázy, že sa ráno 24. decembra zobudíme, máme čas pre seba, hráme sa, pripravujeme si jedlo a všetci vytvárame prijemnú atmosféru domova, ktorú vidíme na obrázkoch maliarov či vo filmoch.  Toto nezažívame posledné roky, a chcela by som doma Vianoce k tomu priblížiť…“

Za rozhovor ďakuje
Henrieta Hrubá